Jasov


Panoráma

Vítame Vás na neoficiálnej internetovej stránke obce Jasov. Jasov je obec na východnom Slovensku s približne 3500 obyvateľmi, v okrese Košice-okolie. Leží v juhozápadnej časti Košickej kotliny, na území pod dominantou vápencovej Jasovskej skaly. Pre obyvateľov i návštevníkov obce poskytuje príjemné prostredie pre život, i poznávanie histórie a prírodných krás. Jasov a jeho obdivuhodné okolie aj v súčasnosti upúta návštevníkov svojou prírodou a kultúrnym bohatstvom.

Na Slovensku je málo obcí, kde sa prírodné i kultúrne hodnoty natoľko dopĺňajú, ako práve u nás. Jasovská jaskyňa a nad ňou Jasovská skala, na ktorej bol v časoch minulých vybudovaný hrad kráľom Karolom Róbertom, Kláštor rádu premonštrátov s nádherným kostolom a knižnicou, obklopený francúzskym parkom, flóra a fauna okolia, rybníky, podzemné bohatstvo, ktoré bolo základom vzniku baníctva a hutníctva na území obce, sa organicky viažu k dejinám Jasova.



História


Jasov má bohatú históriu, ktorá sa viaže hlavne k existencii kláštora premonštrátov, ale vďaka Jasovskej jaskyni v útrobách skalného masívu siaha jeho história oveľa hlbšie do dejín. V jaskynných priestoroch sa totiž našli stopy po neolitickom i eneolitickom osídlení potvrdené nálezmi bukovohorskej kultúry (4500 p.n.l.), spolu s archeologickými pamiatkami pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej i nálezmi kyjatickej kultúry z neskorej doby bronzovej.

Jasovská jaskyňa Skutočnosť nepretržitého mnohotisícročného osídlenia územia obce a okolia potvrdzujú i nálezy zo železnej - hallštattskej doby, z čias Rímskej ríše a pozostatky keramiky z veľkomoravskej doby.

Najstaršia písomná správa o území Jasova je o jasovskom kláštore z obdobia okolo roku 1234, kde sa hovorí o kláštore premonštrátov ako pobočke kláštora sv. Štefana vo Veľkom Varadíne, pričom územie a obec patrili k hradu Turňa. Z katalógov premonštrátskeho rádu, konkrétne z ninivského (Catalogus Ninivensis) sa dozvedáme, že jasovský kláštor musel vzniknúť ešte pred rokom 1170. Predpokladá sa, že osada slovanského pôvodu v tom čase existovala už aspoň jednu generáciu. Výhodná poloha osady Jasov pri obchodnej ceste a bohatstvo prírody viedli k voľbe tohto miesta pre sídlo konventu premonštrátov, ktorí po dlhé časy ovplyvňovali celkový život okolia. Na výstavbe kláštora sa zúčastnili i nemeckí prisťahovalci, ktorí sa usadili v abovskej oblasti a na Spiši. Tým sa spestril etnický obraz okolia Jasova, v ktorom prevládalo pôvodné slovanské obyvateľstvo už značne asimilované Maďarmi.

Premonštrátsky kláštor Neukončená stavba konventu sa spolu s osadou Jasov stala obeťou miestnych nepokojov počas tatárskych vpádov v rokoch 1241-1242 a 1285-1288. Dokončenie kláštora sa uskutočnilo po roku 1255, za pomoci nemeckých osadníkov, z ktorých prevažnú čast tvorili remeselníci. Premonštráti im za to udelili v roku 1290 mnohé výsady. Hospodársky rozvoj Jasova bol posilnený udelením jarmočného a mýtneho práva a privilégia na ťažbu rúd. Jasov mal taktiež správnu, súdnu a majetkovú samosprávu, právo lovu a povolenie na konanie týždenného trhu. Tým sa Jasov zmenil na mestečko.

Po roku 1290 dochádza k rozčleneniu vzmáhajúceho sa Jasova. Na pravom brehu Bodvy vzniká Jasovský Podzámok, obývaný pravdepodobne služobníctvom kláštora a na ľavom brehu samotný Jasov, kde sa sústredili remeselníci a obchodníci. V roku 1394 bolo Jasovu udelené právo výročného jarmoku. Nasledujúce roky patrili k pokojnejším obdobiam v histórii obce. Odpor proti nerešpektovaniu panovníkmi udelených výsad, vyrubovaniu nových daní a vymáhaniu ďalších robôt viedol od začiatku 15. storočia k ostrým sporom občanov Jasova so zemepánom - prelátom kláštora. Tie boli urovnané až v roku 1756.

Jasovské rybníky Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom a baníctvom, v malej miere hrnčiarstvom. V miestnych baniach sa okrem drahých kovov dolovalo aj železo, olovo a meď. Bane na železnú rudu ožili v poslednej tretine 18. storočia. V roku 1780 bola v obci postavená vysoká pec, okrem nej pracovali tri skujňovacie vyhne a jeden hámor. Železiareň zanikla v roku 1870. Začiatkom 20. storočia vzniklo niekoľko menších podnikov - píla, mlyny a tehelňa. V 50-tych rokoch bolo založené JRD, neskôr pribudla moderná tehelňa, kachličkáreň a drevospracujúci závod.